Súčasná, pokroková doba nám prostredníctvom médií podsúva nespočetné množstvo informácií a dezinformácií, ktoré ľudia zvyčajne „konzumujú“ každodenne. Počúvaním, pozeraním, čítaním, vyhľadávaním na internete. Médiá je možné využiť na vzdelávanie, zábavu, relax a mnohé iné aktivity. Uvedomujeme si však aj to ako nás ovplyvňujú?
Ráno zapneme televíziu, kde na nás „vyskočia“ rôzne negatívne udalosti ako škandály, nehody, dokonca vraždy. Nastúpime do auta či MHD, kde je zvyčajne zapnuté rádio. Tam počujeme ďalšie správy, aktuality, politické diskusie a rôzne nezhody v názoroch medzi ľuďmi, sem – tam nejaký vtip, prípadne iróniu až sarkazmus. Prídeme z práce, otvoríme noviny a už na prvej strane môžeme vidieť titulky, o ktorých sme už ráno počuli v televízii či rádiu. Karikatúry na tému politika a iné.
Niektorí z nás však vnímajú médiá len pozitívne. Pretože v tých istých novinách s negatívnymi správami sú aj užitočné informácie o športe a krížovky na precvičenie myslenia. Takže samozrejme, médiá reálne pôsobia na ľudí aj pozitívne. Pretože napriek vymenovaným negatívam existuje množstvo výhod. Napríklad spríjemnenie poobedia pri peknom filme v kruhu najbližších, vedomostné súťaže v televízii, kontaktovanie blízkych a priateľov prostredníctvom sociálnych sietí, vyhľadávanie potrebných informácií na internete rýchlo a jednoducho a mnoho ďalších. Avšak každá minca má dve strany! Napríklad. Ak si otvoríme spomínané noviny a zahliadneme pútavý titulok napriek tomu, že sme si šli prečítať len užitočné informácie zo sveta športu a vylúštiť krížovku, sme si istí, že nás to neovplyvní? Že si ten článok očami neprebehneme a neutvoríme si už aj tak možno zmanipulovaný názor?
Žijeme v demokratickej spoločnosti, avšak náš názor, ktorý si vytvárame na základe médií je ovplyvniteľný. Slobodná mienka už dávno nie je slobodnou. Vezmime si príklad „vyhľadávania potrebných informácií rýchlo a jednoducho“. Jednoduchým spôsobom nájdeme na internete to, čo hľadáme prostredníctvom kľúčových slov v slovenskom, anglickom či inom jazyku. K informáciám tak prídeme rýchlo. No kto nám zaručí kvalitu a relevantnosť týchto informácií. Kto nás uistí, že na internete je holá pravda a nie sú zatajené iné podstatné skutočnosti? Zaručí sa niekto za objektivitu údajov, informácií? Vieme len to, čo je nám sprístupnené. Čiže to, čo vlastne môžeme vedieť. A takto stávame sa obeťami mediokracie.
Je teda opodstatnené si položiť otázku. Vidíme v dnešnej dobe to, čo je reálne alebo vidíme to, čo by sme len mali vidieť? Kvôli moci, renomé a prestíži sú ľudia ochotní zinscenovať divadlo, klamať verejnosť a možno tomu aj sami uveriť. Pri každodenných správach krútime hlavou nad tým, prečo je to tak alebo onak, prečo sa to stalo, prečo na to prišli tak neskoro, jednoducho „Prečo?!“. Otázkou však ostáva, či to, čo je nám zo strany médií prezentované je skutočne pravda.
Informácie alebo dezinformácie v médiách?
Keď do internetového vyhľadávača zadáme kľúčové slová o dezinformáciách v histórii, nájde nám mnohé odborné články o takzvaných „fake news“, ktoré sú často spájané s politickým pozadím. Médiá majú kľúčovú úlohu vo fungovaní politiky, pretože poskytujú obraz o politickom dianí, prieskumoch a najmä, ovplyvňujú verejnú mienku potenciálnych voličov. Autor Geoffrey Craig sa vo svojej knihe The Media Politics and Public Life zaoberá vplyvom médií na verejný život. Tvrdí, že pre väčšinu z nás sú spravodajské médiá akoby kulisou nášho každodenného života a hlavným spôsobom, akým sa spájame s verejnou kultúrou. Zároveň je z pohľadu politikov využitie médií akousi esenciálnou zložkou pre vytvorenie vlastného politického obrazu v spoločnosti.
Škandály a falošné správy rozoberajú rôzne štúdie a výskumy. Z toho vyplýva, že to nie je novinka a tento problém je tu už dávno. Prečo problém? Pretože sme tiež voliči, ktorých názor je dezinformáciami bezohľadne ovplyvnený. Zároveň sa na to pozeráme z pohľadu masmédií a hľadáme ako ihlu v kope sena, ako by bolo možné niečo také zlepšiť v budúcnosti. Zaoberá sa takouto intervenciou niekto vo svete? Podľa Európskej komisie je v rámci Európy neúnosné, aby boli občania neustále vystavovaní dezinformáciám, vrátane zavádzajúcich informácií. Cieľom šírenia takýchto správ je narušiť pokoj v spoločnosti a vytvárať napätie. Rovnako, manipulovať skutočnosť vo svoj prospech. Dôvody sú rôzne, obchodné, politické a iné. Európska komisia preto zaviedla tzv. Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup. Vieme však, že internet nie je jediným zdrojom a spôsobom šírenia dezinformácií vo svete.
Na otázky, ktoré sme si stanovili je ťažké hľadať odpovede. Pretože v skutočnosti vidíme v médiách len to, čo dovolia aby sme videli. Skryjú to, čo sa na verejnosť dostať nemôže. Zaujíma nás prečo? Samozrejme, sme ľudia žijúci na určitom mieste, v určitom čase, v určitom režime a politickom smerovaní. Zaujíma nás chod našej krajiny, náš každodenný život. Voľby sú jednou z najviac diskutovaných tém dospelej populácie a my, tým, že nevieme čomu máme veriť, sa možno naivne snažíme zlepšiť vlastné životné podmienky. Je prirodzené, že nás toto všetko zaujíma, no je veľmi ťažké z tejto strany posúdiť konkrétne situácie.
Sloboda človeka a jeho názoru je však výrazne ovplyvnená. Pretože peniaze zohrávajú vo svete tak dôležitú úlohu, že dokonca niektoré výskumy v minulosti boli skorumpované. Príkladom dezinformácie je, hoci z inej oblasti, mýtus, že očkovanie spôsobuje autizmus. Publikácia nepravdivých výsledkov výskumu v prestížnom recenzovanom lekárskom žurnále The Lancet spôsobila protichodnosť názorov. Keď sa prišlo na zmanipulovanie výsledkov, vinník bol potrestaný. Lekár, ktorý tieto informácie publikoval stratil svoje lekárske oprávnenie a dokument bol z časopisu stiahnutý. Čo malo za následok šírenie tejto dezinformácie? Desaťročia tvrdej práce výskumníkov dokázať opak. Snažíme sa poukázať na to, že hoci nemôžeme s istotou veriť všetkému, čo sa v médiách uvádza, no musíme sa naučiť informácie selektovať. Byť založení na dôkazoch. Kriticky myslieť. Nebáť sa opýtať. Zbierať informácie presne tak, ako sa to robí aj na začiatku akejkoľvek eseje, pretože len všeobecný rozhľad nás dokáže priblížiť k reálnemu výsledku. Alebo aspoň k reálnejšiemu.
Manipulácia v oblasti politiky sa využíva od dávnych čias. Či už z čias totality, diktatúry, fašizmu. Alebo v dobe demokracie. V minulosti to bol systém, ktorý bol „dokonalý“ a iný názor nemohol existovať. Ovládal nie len osobný život človeka, ale aj jeho myseľ. V súčasnosti máme systém, ktorý na pozlátku dáva človeku slobodu a v mnohých oblastiach sú tieto systémy neporovnateľné. No do akej miery je naša myseľ slobodná?
Dnešná „vojna“ síce nie je so zbraňami, ale sloboda názorov neustále prináša rôzne boje. Pokoj a mier medzi ľuďmi absentuje a vedomosti, ktoré máme sú nám prezentované tak, ako sa „tí hore“ rozhodnú nám ich prezentovať. Pokiaľ konštatujeme, že názor človeka je vytvorený len na základe informácií, ktoré sú mu dostupné, a ktoré médiá prezentujú bez ohľadu na analýzu ich relevantnosti, potom ho môžeme považovať za slobodný. No ak sa na to pozeráme z pohľadu, ktorý sme nadobudli pri spracovaní tejto eseje, dovolíme si spochybniť predošlé tvrdenie. Pretože sloboda pre nás znamená vytvoriť si názor na základe dostupných relevantných a hlavne pravdivých údajov. Názory ľudí na politické programy, jednotlivých politikov a ich politické strany vnímame ako vybudované na nestabilných základoch, ktoré boli odjakživa narúšané škandálmi, mediálnymi kamuflážami, a tým aj nedôveru, ktorá sa v našej komunite postupne vytvorila.
Mediokracia – ovplyvňovanie verejnej mienky
Môžeme sa niekoľko hodín, dní, rokov zamýšľať nad tým: Prečo? Vždy sa za tým bude skrývať moc, ale najmä peniaze. Človek potom v mysli rozoberá, či aspoň niečo z toho, čo sa dozvedel z televízie, alebo z novín je vôbec pravda. A ak sa aj snažíme hľadať pravdu, častokrát nám to môže vziať to najvzácnejšie – náš život. Ako to bolo v prípade Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Nemusíme však chodiť do dávnych čias. Súčasná situácia s vírusom Covid – 19 médiá doslova pohltila. Kde sú všetky tie informácie o vraždách, krádežiach, migrantoch a pod. ? Už sa nič z toho nedeje? Vírus Covid – 19 si už vyžiadal množstvo ľudských životov. Aj pri niečom takom sa zamýšľame, či vírus vznikol náhodne, alebo bol vytvorený zámerne. Dozvieme sa niekedy pravdu?
Na koľko sme teda slobodný štát, keď je naša verejná mienka ovplyvňovaná? A koľko času nám vlastne ostáva na vytváranie vlastných úsudkov. Médiá nám síce ponúkajú nové informácie o realite, no častokrát ju tiež prekrútia. Sme nevedomky v domnienke, koľko nám odovzdávajú informácii, avšak koľko z nich je aktuálnych a hlavne pravdivých, to sa už nedozvieme. Zamlčia to, čo zamlčať treba a vytvárajú rôzne ideológie v čase, kedy sa ľudia na to najviac navnadia. Ak chceme však bojovať proti dychu mediokracie aj my, „fanúšikovia médií“ musíme byť opatrní. Pretože aj vďaka nám sme sa stali obeťami dnešnej mediokracie. Šírením poplašných správ na Facebookoch, Instagramoch a rôznych iných sociálnych sieťach. Tiež sme si zvykli na pohodlnosť a informáciu, ktorú počujeme ráno v rádiu, častokrát šírime ďalej a ďalej namiesto jej overovania.
Médiá na nás „dýchajú“ prostredníctvom rádia, televízie, novín, ale aj internetu. Ovplyvňujú naše názory, zamlčia to čo musia, a poskytnú to čo treba. Médiá nás neovplyvňujú len v politickej, alebo inej spravodajskej sfére, ale aj v bežnom živote. Prezentujú nám vzory, ktorými by sme sa mali stať, prostredníctvom Instagramov, Facebookov si vytvárame akési ideály krásy, čo nás v živote ovplyvňuje. Je to manipulácia médií, ktorá môže viesť až k diskrimináciám určitých skupín ľudí. Avšak tieto ideály si do našich životov púšťame aj my- samotné publikum.
Aj napriek tejto manipulácií nás médiá sprevádzajú každý jeden deň. Ako digitálni domorodci či prisťahovalci máme vďaka nim jednoduchší život v rámci vyhľadávania informácií. No musíme byť opatrní a informácie si overovať a spájať. A to považujeme za jediný spôsob z pohľadu čitateľa a pozorovateľa ako si utvoriť vlastný názor. Hoci len z dostupných zdrojov. Mediokracia zo sveta len tak nevymizne, vždy tu bude, no náš vlastný úsudok tiež. Ľudia sú rôzni, robia ľudské chyby. Manipuláciu informácii nepovažujeme za ľudskú chybu, ale za jednoznačný zámer oklamať a zavádzať publikum. No podstatné je, že o týchto informáciách vieme, zaoberajú sa nimi výskumníci, vedci, ale aj investigatívni novinári, ktorí dajú aj život za to, aby odhalili pravdu. Zaoberáme sa tým aj my, budúci pracovníci v oblasti médií, a to je príležitosť na zmenu v budúcnosti. Prístup ľudí. Ochota meniť staré spôsoby na nové. Otázkou pre nás ostáva, aká bude realita a prax.
Celá debata | RSS tejto debaty